Zvieratká v byte

Autor: Katarína Pavlová | 11.1.2016 o 22:19 | Karma článku: 6,13 | Prečítané:  736x

      Zvieratá ma obklopovali počas celého detstva a dospievania. Boli súčasťou môjho života a preto aj po sobáši a odsťahovaní sa z domu do bytu, som potrebovala ich prítomnosť.

   
     Manžel bol typické panelákové dieťa a u nich doma sa žiadne zvieratko v byte nikdy nevyskytovalo. Bolo to neprípustné. Kedže ja som vyrastala v dome, a skoro všetky prázdniny trávila na dedine u babky, bolo moje detstvo poznačené touto zvieracou "úchylkou".  Mačiek na dvore bolo od 5 do 10 a hrali všetkými možnými sfarbeniami od čiernych statných kocúrov, po trojfarebné mačičky. Psíka Belka sme ako deti kŕmili chlebíkom s maslom, ktorý sme najprv odkusili a potom dali odkusit jemu a znova odkusili. Bol to starý biely kríženec špica a keď som sa s ním rozprávala, akoby mi rozumel...Raz tíško odišiel a už sa nevrátil. No po ňom prišli ďalší Belkovia a ďalší. Všetci sa dožili krásneho psieho veku.
     Na dedine ako býva zvykom boli aj sliepky a kohút, ktorý rád skákal na môjho mladšieho blonďavého bračeka. Sliepky sme zase so sestrou vyhnali z ohrady a pásli ich na dvore. Bola to naša najlepšia detská zábavka.  Zajačince boli plné bielo-čiernych králikov a keď mali mladé, dedko nám ich dovolil pochovať. Vtedy sa zbehli deti aj z ostatných domov a hrali sme sa na zajačie jasle.  Kŕmili ich púpavovými listami a nachádzali na teplákoch  králičie bobky.
     Takže po príchode do bytu som sa cítila nejako sama. Narodila sa mi dcérka, takže na nejaké zvieratá nebol čas, ale keď podrástla, stále mi niečo chýbalo. Kus prírody, mäkkého kožúška, tepla. Nechcela som hneď začať s veľkými zvermi a tiež som rešpektovala manželovu bytovkovú sterilitu. Ale taký malý osmak degu, nikomu neublíži. Bola to púštna myška s dlhým chvostíkom a aby jej nebolo smutno, kúpila som párik. Bývalá majiteľka týchto miláčikov ma oboznámila čo a ako, a že ich púšťala kľudne behať po byte. Kúpila som drôtenú klietku s umelohmotným dnom. To však bola chyba! Malé myšky napriek svojmu krehkému zovňajšku mali ostré zuby ako britvy. Dno klietky totálne prekusali, čo som si všimla až neskôr, keď som ju čistila. A kedže som ich tiež púšťala po byte, prehryzli kompletne všetky možné káble!
     To však nebolo to najväčšie prekvapenie. V jednu svetlú noc, pamätám sa že bol spln, sa manžel zobudil na čudné pískacie zvuky. Samička vrhla 5 malých osmačikov! Dostali mená a začala som im zháňať domov. Asi 40 km od nášho mesta je pekný ranč s koňmi a zvieratami. S majiteľom som sa rozprávala o našom prírastku a kedže má  menšie zoo, darovala som mu všetkých osmakov degu aj  s rodičmi. Manžel mi totiž stále nemohol odpustiť tie prehryznuté káble...
     Takže jedna etapa domácich miláčikov sa skončila a znova som bola bez nich. Raz pri návšteve u kamaráta som vo veľkej klietke videla malú veveričku. Bol to burunduk pásikový. Zamilovala som si ho a objednala z Čiech. Klietku som kúpila celú drôtenú, už poučená z hryzacích schopností osmaka degu. Veverička bola krásna, no veľmi plachá. Čítala som, že si ju mám pomaly skrotiť a spriateliť, tak som jej strčila do klietky ruku. A vždy ma potvorka uhryzla!
     Najlepšie bolo, keď som ju pustila behať po byte, lebo mi bolo ľúto, že je vždy zatvorená. No to bola veľká chyba. Chytali ste už niekedy africkú veveričku? Do rána sme s manželom Ondrom odsúvali nábytok a hádzali plachtu na burunduka. Čiže sloboda po byte sa musela zatrhnúť. A takisto maznanie s domácim miláčikom. Predala som ju nakoniec jednému mladému manželskému páru.
     Znova sme zostali s deťmi sami. Niečo zo zvieracej ríše nám chýbalo. Tentokrát niejaké maličké, menej vyplašené zvieratko. Gekon - miniatúrny dráčik alebo keď chcete jašterička. Mal rád akvárko, teplo, piesok a ... š v á b y. A tie keď ste chceli mať, museli byť živé, keď ich mal zjesť. Objednávala som ich tuším až z Pezinku alebo iného vzdialenejšieho mesta a chodili mi zabalené poštou v balíčku. Vždy som sa bála, že mi utečú, keď som ich premiestňovala do fľaše od kompótu s narobenými dierkami na viečku. A aby mi vydržali dlho všetky živé, kŕmila som ich granulami pre psov. Všetko podľa návodu veľkochovateľa. Ale potom ten pohľad, ako gekon striehne na švába utekajúceho po akváriu a zrazu chňap a celého ho prehltne..Deti mali prírodopis rovno pred očami.
     Raz mi jeden šváb utiekol a trvalo mi veľmi dlho ho chytiť. Zľakla som sa, že mi v byte pribudnú neželaní návštevníci. A tak som začala chytať po poliach lúčnych koníkov. Nasadla som na bicykel, vo vaku fľaška od kompótu a poďho na lov. Lenže tie môjmu gekonovi veľmi nechutili...
     V letnom období som ho púšťala na balkón, kde sa celý deň vyhrieval na slniečku. Vždy sa podvečer vrátil ku balkónovým dverám. Ale raz sa nevrátil...
    Posledný z nezvyčajných domácich miláčikov bol potkan. Bielo-čierny statný samec nazývaný Boris. Jedol všetko čo sme mu dali a rád sa mazlil. Púšťali sme ho po byte. Raz ho deti vypustili, keď manžel spal po nočnej a zabudli ho potom dať znova do klietky. Boris sa dostal pod deku kde ležal Ondro a ten ho nechtiac priľahol. Dostal kusanec do brucha! Bolo leto a ja som dostala ultimátum. Buď Ondro alebo Boris. Boris bol vypustený do poľa. Dúfam, že sa mu dobre darí.
     Po tomto exotickom zverstve sa v práci manželovi smiali, že už len opicu sme doma nemali. A tak som vsadila na niečo normálne. Našu Micu. Máme ju stále. Aj keď celkom normálna nie je. Ale to už je iný príbeh...
 

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?