Moje malé adrenalínové dobrodružstvá

Autor: Katarína Pavlová | 16.1.2016 o 21:07 | Karma článku: 4,51 | Prečítané:  574x

  Rada sa učím a skúšam nové veci a neobsedím na mieste... Niekedy sa ma moji najbližší s obavou v hlase pýtajú: " No čo si  zase vymyslela?"

       
     Možno to má pôvod v mojej puberte, keď som bola neustále začítaná v nejakých dobrodružných, či ľúbostných románoch. Preto sa snažím ten čas dohnať a nadchnúť pre nové veci aj deti a manžela. Naposledy to bol horolezecký klub v našom meste, v ktorom sme všetci členmi, okrem manžela. Toho som nejako nepresvedčila na lezenie po umelej stene, či skalách. 
     Začalo sa to slávnostným zahájením a otvorením tohto športového klubu a umelej steny v našom meste. Kedže som poznala jedného zo zakladateľov, hneď som sa informovala o možnosti stať sa členom klubu. Spolu s deťmi sme začínali liezť po umelej stene a osvojovali si základy uväzovania lán, či istenia. Deťom to išlo veľmi dobre a boli prvými malými návštevníkmi tohto športu u nás. 
     Keď už sme mali po polroku lepšie skúsenosti s lezením a začala jar, naplánoval náš predseda klubu prvé lezenie na Zamutovských skalách. Bolo to prvé lezenie "naostro".  
     Nabalila som sebe aj deťom batohy so svačinkou, lezečky a teplé oblečenie. Napriek jarnému slniečku bolo stále chladno a kde-tu sa držal v horách ešte posledný sneh. Bolo nás asi 10, prevažovali muži, no a z detí moje dve malé kozliatka. Cesta ku Zamutovským skalám viedla cez lesné cestičky a húštinu. Ale ten pohľad na skaly stál za to a ešte s presvedčením, že možno dnes ich zdoláme.
     Chlapci založili táborák, aby sme sa mali kde ohriať, vybalili sedáky, karabíny, laná. Každý musel mať kvôli bezpečnosti prilbu. Cesty na lezenie boli označené názvami a ja s deťmi sme absolvovali len tie ľahšie. Bolo úžasné ich sledovať ako sa snažia zdolať svoj prvý "štít". Ninka vyšla až celkom navrchol, Tedko len do polovice, ale bola som na ne pyšná. Ja som vyliezla tiež až celkom hore, aj keď skalná stena bola dosť klzská a studená. Mali sme prvé skutočné lezenie za sebou a domov sme si odnášali krásne zážitky.
     Kedže manžela Ondreja som na tento druh športu doteraz nezlákala, kúpila som cez zľavový portál splavovanie Dunajca. A postavila ho pred hotovú vec v deň jeho narodenín. " No a tu je jedno prekvapenie odo mňa, dúfam, že si ho spoločne užijeme",povedala som mu a dala do rúk kupón. Bol mierne zaskočený ale neodmietol ho. Však čo môže byť ťažké na splavovaní...
     Vybrali sme si termín a dohodli ubytovanie v Starej Ľubovni. Mali sme romantickú večeru a noc a na druhý deň ráno sme vyrazili do krásnych Pienín. Našli sme našu objednanú požičovňu kajakov a školiteľa ktorý sa opýtal. " Splavoval sa niekto z váš už niekedy?"  Keďže sme mu obaja dali zápornú odpoveď tak začal s pokynmi ako pádlovať, ako sa držať ďalej od plytčiny a tak ďalej... "Určite na tom nie je nič ťažké, len sa spustíme dolu prúdom a hotovo", povedal Ondro. A ja som dúfala, že je to také jednoduché, ako hovorí.
     No keď sme nasadli do kajaku a chytili pádla, prúd si nás točil ako v práčke. Nejako sme sa nevedeli zosúladiť s veslovaním a tak na začiatku musel byť na nás humorný pohľad. Nakoniec s vypätím všetkých síl, za trvalého dudrania a nadávania Ondra, že mu bolo toho treba, sme sa zosúladili. Pekne a súmerne sme veslovali a prebehovali všetkých ostatných účastníkov splavovania. To už bola Ondrova súťaživosť naštartovaná a tak sme išli ako "šípy". 
     Po tomto zážitku sme chceli pokračovať ďalej. A tak sme sa vrhli na turitstiku a brázdili s deťmi Slanské vrchy, Tatry, vyliezli napeši na Chopok, s vyplazeným jazykom zdolali Kľak... A keď to chcelo ešte väčší adrenalín, našla som na zľavovom portále paragliding. Ešte sme ho nevyskúšali, lebo treba našporiť. Ale dúfam, že ho spoločne na ďalšie Ondrove narodeniny dáme.

     
     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?