Ach tie krúžky

Autor: Katarína Pavlová | 30.1.2016 o 12:54 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  513x

Každý človek má určité danosti a talenty od Boha. Nehľadať ich a nerozvíjať je mrhanie týmito darmi ...

     "Mamííí, ja nechcem ísť na náuku," kričí môj Tadeáš. "Prečo musím ísť na ten blbý klavír",hnevá sa Ninka. A takto dookola išli prvé dni, kedy začali navštevovať Základnú umeleckú školu. Tadeáš hraje na akordeóne a ide mu to naozaj dobre,učiteľka ho chváli. Dúfam, že nie len pre jeho modré oči. Akurát náuka z nástroja mu veľmi nesadla, však komu by sa chceli učiť noty. Popritom má v pondelok folklórne tance a v stredu spievajú ľudové piesne. Napriek tomu, že tam nechcel ísť učiteľka si ho vybrala. A Ninka trápi klavír, aj keď venuje tomu málo času, ide jej to. A tiež navštevuje ľudové tance a divadelný krúžok. Ten si vybrala pre zmenu sama.
     Sťažujú sa, že majú toho veľa a žiadny voľný čas. Niekto by si myslel, že sme rodičia trápitelia. Kľudne tých ľudí nechám v tom...Asi sme, a naďalej budeme. Ak maličkí využívajú svoj voľný čas na telku, alebo počítač, tak ich budem ďalej trápiť. A ako sa to začalo?
     Opäť sa zastavím v mojom detstve. Poučila som sa z mojich chýb, preto ich nechcem opakovať. Ako malá som chodila so sestrou na ľudové tance. Bolo to super, naučili sme sa piesne, riekanky, aj sme vystupovali. Keď sme sa s rodičmi presťahovali o pár kilometrov ďalej, odmietla som aj so sestrou ďalej chodiť na krúžok. No dobre, rodičia to brali, veď voziť nás tam každý druhý deň by bolo namáhavé na čas. A tak som presedlala na kreslenie. Na prijímacích skúškach sa mi zdal môj namaľovaný kohút nakrivo, trošku spestrený machuľou, ale prijali ma. Vydržala som tam asi mesiac. Ale láska k maľovaniu mi zostala. Doteraz kreslím portréty detí, maľujem prázdne slimačie ulity. Naposledy som sa vrhla na renovovanie starého nábytku. Ale priznávam, som len amatérka.
     V meste otvorili krasokorčuliarsky krúžok. Išla som, naučila sa padať a znovu vstať. Na druhý deň  ma tam už nikto nedostal. A tam prišlo karate, spoločenský tanec a hádzaná. No žiadny z týchto krúžkov nemal dlhšie trvanie. Všetko si to nahrádzam až teraz v "starobe". Navštevujem orientálny tanec a leziem po umelých stenách. A stále sa na seba hnevám, že som nemala viac trpezlivosti, dotiahnuť aspoň niečo do konca. A preto ani nedýcham, keď Ninka hrá na vystupovaní na klavíry. Keď Tadeáško prepletá prstami na akordeóne. Keď obaja cifrujú ľudové tance. Tlačia sa mi slzy do očí a som veľmi pyšná.
     Darmo frflú a vravia že ich nútim. Vidím deti kamarátok, ktoré sú po skončení vyučovania prilepené na facebooku. A preto chcem, aby moje deti niečo vedeli, rozvíjali a nemárnili svoj život nič nerobením. Aby mali lepší a ľahší štart do života, aj keď teraz "bojujú" s ťažkou prípravou naň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?