Ach tá jar

Autor: Katarína Pavlová | 10.4.2016 o 22:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  316x

Nie nadarmo sa vraví, že v jari sa všetko prebúdza, rodí a liahne...Nielen kvety, stromy, naše pudy ale aj čistota, vôňa, zeleň a slnečné lúče akoby viac nás láskali.


     Nám v rodine a v okolí to začalo už po troch Kráľoch. Keď sa Gašpár, Baltazár a Melichar boli pokloniť malému Ježiškovi, v tom čase sa v našej drevárke  objavil nový život. Sučka Talka porodila šteniatka. No nie všetky boli životaschopné. Ale Bobik nám zostal. Malé bielo-čierne šteniatko s krátkymi nožičkami. Zimu sme zvládli a v jari už behal po dvore. Nato, že bol na gazdovstve našej chalupy najmenší a najmladší člen, tak ho bolo aj najviac počuť. Brechal na všetky živé cudzie tvory a dával na známosť kto je tu pánom dvora.
      S prírastkom Bobíka prišlo aj väčšie množstvo detí k nášmu domu. Manžel už aj tak otrávený s častými návštevami susedov, babiek a dedinských psov ktoré sme denne mali na dvore, sa už vôbec nerozčuľoval a nedivil, že kamaráti našich detí si podávali Bobíka z ruky do ruky. A k tomu sa hádali, kto ho má mať v opatere, kto ho mal dlhšie a kto kratšie a kto je teraz na rade. Bobík rástol a silnel a nakoniec si našiel aj nového majiteľa. Bolo nám to ľúto, ale má sa tam dobre.
     O dom ďalej v gazdovstve susedov, koza Róza bola v tom. Najprv sa s capkom, ktorého k nej priviedli nejako nespriatelila ale nakoniec bola ruka v rukáve. Rózka čakala kozliatka. Spolu s ňou sme denno-denne čakali aj my ostatní dedinčania. No hlavne ja, moje deti a iné deti.  
     "Už máte kozičky"? pýtala som sa vždy keď som zazrela suseda Marcela. " Nie, ešte nie. Možno na Veľkonočný pondelok"- odpovedal. Keď nadišiel pondelok poslala som dcéru Ninku nech sa popýta. Ale Rózka si dávala načas. Nakoniec prešli Veľkonočné sviatky, aj týždeň po nich a stále nič. 
     V jeden večer, keď som posadila zeleninu v záhradke a chystala sa domov, išla som sa opýtať na situáciu okolo kozy. " Áno, už dačo bude, pustila šnúry",- povedal sused. Nechápala som tomu výrazu, ale dovtípila som sa, že to znamená už skorý pôrod Rózky. A naozaj. Na druhý deň sme išli pozrieť na dve utešené kozliatka. Kedže mama koza nemala dosť mlieka, prikrmovali ich cez fľašku. Môj synček Tedko si kŕmenie vyskúšal. Rechtal sa pri tom ako koník. Pripadalo mu to náramne smiešne a milé.
     Myslela som si, že týmito prírastkami sa to aspoň na dlhšiu dobu končí. Ale to nás o necelý týždeň čakal doma ďalší šok. Naša cica Mica bola tiež tehotná. Počas výjazdov na chalupu som ju brala so sebou, aby si pobehala po okolí. No a zrejme to neostalo bez následkov. 
     V jednu noc som Tedka zobudila s tým, že Mica je akási čudná, že sa stále tlačí k nám pod perinu a že sa bojím, že nám pod perinu aj porodí. Dali sme ju preto do košíka na bielizeň. A naozaj, o chvíľu začala veľmi hlasno mňaukať. Tedko sa zľakol že umiera. Ale to Micka vytlačila krásne čierne mačiatko. To už sme zobudili aj Ninku aby sa na ten zázrak pozrela. Kedže sa nič ďalej nedialo a cica nevyzerala na to, že bude v rodení pokračovať, ľahli sme si spať.  No o hodinku, keď prišiel manžel z práce, počul mňaučanie a našiel ešte jedno mŕtve mačiatko. Postaral sa o neho... Aspoň, že to jedno prežilo a má sa k svetu. Volá sa Aťka a je krásne, bielo- čierne. Cica sa stará a ono priberá.
     Dúfam, že sa nateraz v našej rodine už pôrody konať nebudú. Aj keď moji rodičia dávali nedávno na párenie ich sučku Bernského salašsníckeho psa Ajky. No ale to už budú mláďatká trošku väčších rozmerov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?