Všetko pre zdravie

Autor: Katarína Pavlová | 25.4.2016 o 6:59 | Karma článku: 2,03 | Prečítané:  480x

 Nie nadarmo sa hovorí, že v zdravom tele zdravý duch... Ako rodičia sa snažíme praktizovať veľa turistiky,  po okolí Slanských vrchov, ale aj ďalej na stred a sever Slovenska. Naším zatiaľ najvyšším  pokoreným vrchom bol Chopok.

     Viem, že pre skúsených turistov je to malina a nič, ale nám s dvoma frflajúcimi deťmi, ktoré už nevládzu atď. to dalo zabrať. 
     Vybrali sme sa na neho v jedno horúce leto, keď stupnica ukazovala okolo 34°C, no možno trošku preháňam, ale horúco teda bolo. Manžel vybral trasu, a tá viedla priamo, strmo na Chopok, bez využitia lanoviek a iných podporných prostriedkov.  Tie sme stretávali na stanovištiach a rozmýšľali, či ich predsa len nevyužiť. Ondro nás ale stále upokojoval, že bola by škoda teraz, keď už sme skoro na vrchole, dať peniaze na lanovku. To už si zaplatíme naspäť cestu, ale na kárach. A tie káry, to bolo niečo suprové. A tak sme sa tešili a šliapali do vrchu.
     Keď sme už konečne dosiahli úplne vyšťavení náš cieľ, ten výhľad stál za to. Síce hrozne fúkalo a začal padať aj dážď, ale celí šťastní a spotení, sme prežívali danú chvíľu. Že konečne hore a konečne oddych. Potom sme sa išli najesť do miestnej reštaurácie. Po tomto občerstvení sme si to nasmerovali ku káram. Na naše veľké sklamanie, káry sa rezervujú ešte dole, takže žiadna voľná nebola. "A kedže sme vyšli až hore, povedal Ondro, dole to bude hračka aj pešo". Však len dolu" kopcom"... A tak sme to dali po vlastných aj dolu "kopcom". Unavení, spotení, ale šťastní. Že sme to zvládli.
     Takýchto turistík bolo ešte mnoho a na všetky sme išli s deťmi. Ak sa ich opýtam či ideme na nejakú túru, hodia po mne zachmúrené obočie. Možno pochopia zmysel spoločných výletov, keď budú mať vlastné deti. Možno nie. Ale základ majú, tak nech s ním naložia ako uvážia.
     V tomto období, po kúpení domčeka na vidieku, sme s turistikou prestali. Majú ju tu v okolí Štefanoviec viac než dosť. Keď prídeme na vidiek s tým, že ideme po trošku chalúpku opravovať, vypustíme ich z auta a viac ich nevidíme. Behajú, lietajú, hrajú futbal, chytajú psy, mačky a kozičky a večer ich zberáme po celej dedine. Občas sa stane že sa skryjú do trávy a my po prejdení celej dediny, nevieme kde sú. A keď už zabočíme smerom na les, vybehnú za autom celí uplakaní, že či sme ich tu chceli nechať. To už upokojujem Ondreja nech im nedá pár na zadok.
     Takže keď už tá turistika odpadla a nie je na ňu tak čas, manžel sa pridal na moje veľké prekvapenie ku Ľadovým vlkom. Je to spolok otužilcov a pravdupovediac neverila som mu, že sa otužovať aj bude! A veru išiel. Na tie najväččšie mrazy, keď na rybník prišli so sekerou v ruke, aby si vysekali vchod do vody. A potom ešte veľa ráz. Drží ho to. Mňa to ale nechytilo, nepôjdem sa kúpať ani v lete,až  kým nevidím že ryby vyskakujú z horúcej vody na breh.
     A čo je na tom najzaujímavejšie, že to chytilo aj môjho syna Tedka. Chodí sa kúpať s ním. Nie často, ale chodí. A keď sme na dedine na chalupe, povyše máme prehradený potok. Tečie rovno z lesa. Takže malý Tedko sa vyzlečie do pása a vhupne do vody. Je ľadová, pretože bola akurát Veľkonočná nedeľa. Ale mal obdivovateľky, dievčatá z dediny, takže to ho zrejme hrialo.


     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?