Ach tie krúžky

Autor: Katarína Pavlová | 30.1.2016 o 12:54 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  518x

Každý človek má určité danosti a talenty od Boha. Nehľadať ich a nerozvíjať je mrhanie týmito darmi ...

     "Mamííí, ja nechcem ísť na náuku," kričí môj Tadeáš. "Prečo musím ísť na ten blbý klavír",hnevá sa Ninka. A takto dookola išli prvé dni, kedy začali navštevovať Základnú umeleckú školu. Tadeáš hraje na akordeóne a ide mu to naozaj dobre,učiteľka ho chváli. Dúfam, že nie len pre jeho modré oči. Akurát náuka z nástroja mu veľmi nesadla, však komu by sa chceli učiť noty. Popritom má v pondelok folklórne tance a v stredu spievajú ľudové piesne. Napriek tomu, že tam nechcel ísť učiteľka si ho vybrala. A Ninka trápi klavír, aj keď venuje tomu málo času, ide jej to. A tiež navštevuje ľudové tance a divadelný krúžok. Ten si vybrala pre zmenu sama.
     Sťažujú sa, že majú toho veľa a žiadny voľný čas. Niekto by si myslel, že sme rodičia trápitelia. Kľudne tých ľudí nechám v tom...Asi sme, a naďalej budeme. Ak maličkí využívajú svoj voľný čas na telku, alebo počítač, tak ich budem ďalej trápiť. A ako sa to začalo?
     Opäť sa zastavím v mojom detstve. Poučila som sa z mojich chýb, preto ich nechcem opakovať. Ako malá som chodila so sestrou na ľudové tance. Bolo to super, naučili sme sa piesne, riekanky, aj sme vystupovali. Keď sme sa s rodičmi presťahovali o pár kilometrov ďalej, odmietla som aj so sestrou ďalej chodiť na krúžok. No dobre, rodičia to brali, veď voziť nás tam každý druhý deň by bolo namáhavé na čas. A tak som presedlala na kreslenie. Na prijímacích skúškach sa mi zdal môj namaľovaný kohút nakrivo, trošku spestrený machuľou, ale prijali ma. Vydržala som tam asi mesiac. Ale láska k maľovaniu mi zostala. Doteraz kreslím portréty detí, maľujem prázdne slimačie ulity. Naposledy som sa vrhla na renovovanie starého nábytku. Ale priznávam, som len amatérka.
     V meste otvorili krasokorčuliarsky krúžok. Išla som, naučila sa padať a znovu vstať. Na druhý deň  ma tam už nikto nedostal. A tam prišlo karate, spoločenský tanec a hádzaná. No žiadny z týchto krúžkov nemal dlhšie trvanie. Všetko si to nahrádzam až teraz v "starobe". Navštevujem orientálny tanec a leziem po umelých stenách. A stále sa na seba hnevám, že som nemala viac trpezlivosti, dotiahnuť aspoň niečo do konca. A preto ani nedýcham, keď Ninka hrá na vystupovaní na klavíry. Keď Tadeáško prepletá prstami na akordeóne. Keď obaja cifrujú ľudové tance. Tlačia sa mi slzy do očí a som veľmi pyšná.
     Darmo frflú a vravia že ich nútim. Vidím deti kamarátok, ktoré sú po skončení vyučovania prilepené na facebooku. A preto chcem, aby moje deti niečo vedeli, rozvíjali a nemárnili svoj život nič nerobením. Aby mali lepší a ľahší štart do života, aj keď teraz "bojujú" s ťažkou prípravou naň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.


Už ste čítali?